Tvar, forma, funkcia našich budov a ulíc sú základným nástrojom budovania odolnosti urbanizovaného prostredia voči hrozbám, spojených s klimatickými zmenami. 

Technické charakteristiky budov je nutné posudzovať a navrhovať podľa predikcie budúcich klimatických a spoločenských podmienok, a nie podľa noriem a zákonov tvorených v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. 

Ľudstvo vytvorilo úžasné technologické možnosti, ktoré je nutné aplikovať do budov v čo najlepšej možnej miere za účelom budovania energetickej úspornosti a bezpečnosti.

Energetická sebestačnosť celkov a jednotlivcov je základný predpoklad adaptácie. Obnoviteľné a decentralizované zdroje pokrývajúce minimálne pre základnú časť energetickej potreby sú cestou k energetickej bezpečnosti. 

Zeleň a úžasná schopnosť prírody adaptovať sa na zmeny musia byť našou inšpiráciou a našim nástrojom na prežitie.

Jednou z najväčších výziev adaptácie na klimatické zmeny je zabezpečenie vodných zdrojov. Voda je najcennejšia kvapalina na zemi a podľa toho sa k nej musíme správať.

Cieľom adaptačných opatrení nie je iba zabezpečiť prežitie druhu Homo sapiens ako takého, ale skôr zachovať ľudstvo ako civilizáciu, ktorá sa vyvíjala tisíce rokov a nesie so sebou kultúrne dedičstvo nesmiernej hodnoty.

Základnou adaptačnou stratégiou je transformácia spoločnosti, pri dôvere v realistický technologický pokrok, avšak bez prehnaného technologického optimizmu. Bez nových efektívnych technológií, strojov a zariadení by udržanie súčasnej vyspelej civilizácie mohlo byť problematické. Je však dôležité, aby sme pri tomto procese zohľadnili aj ďalšie aspekty, ako je udržateľnosť a zvýšenie environmentálnej zodpovednosti spoločnosti.

Hrozby spojené s klimatickými zmenami majú výrazný vplyv na naše psychické zdravie. Údajne 70% obyvateľov Slovenska je znepokojených klimatickými zmenami. Je zrejmé, že adaptácia na tieto zmeny vyžaduje duševne zdravé a odolné obyvateľstvo.

Presúvanie potravín po celej planéte je nie len ekologickou tragédiou, ale v prípade krízových situácii neschopnosť zabezpečiť potraviny z lokálnych zdrojov môže byť nepredstaviteľnou bezpečnostnou hrozbou. 

Obdobia horúčav, pandémie, migrácia subtropických a tropických živočíšnych druhov, to všetko predstavuje nesmierne výzvy pre verejné zdravotníctvo. 

Nárast energetickej chudoby, nestabilita energetických zdrojov, polarizácia spoločnosti a rýchle zväčšovanie sociálnych rozdielov spolu s potenciálnymi ozbrojenými konfliktmi v susedných krajinách nevyhnutne zvyšujú riziko konfliktov v našej spoločnosti a A budú pravdepodobne ohrozovať individuálnu bezpečnosť.

Nesporné je, že nielen povodne a lokálne dlhodobé výpadky elektrickej energie, ale najmä pandémia, vojna na Ukrajine a hrozba energetického kolapsu dokonale odhalili dlhodobú, úplnú nepripravenosť spoločnosti a štátu na akúkoľvek krízovú situáciu.

V súčasnej situácii nás sprevádza vplyv priemyselného veku, ktorý sa zameriava na výrobu a prenášanie fyzickej hmoty, spolu s nadobúdaním materiálneho bohatstva a využívaním fosílnych palív. S nástupom informačného veku sa síce zefektívnili niektoré rizikové aspekty priemyselného obdobia, no zároveň nám informačné technológie ponúkajú jediný globálne akceptovaný nástroj na zvrátenie týchto trendov.

Vo verejnom priestore stále intenzívnejšie cítiť prítomnosť dvoch rozdielnych skupín s protichodnými názormi. Prvú skupinu tvoria ľudia, ktorí stále veria, že klimatické zmeny nie sú významným problémom a že nie je potrebné podniknúť žiadne kroky, pokiaľ je to z marketingového hľadiska vhodné, prípadne využiť tzv. "greenwashing". Druhú skupinu tvoria jednotlivci, ktorí sú frustrovaní nečinnosťou, slepotou, či pokrytectvom prvej skupiny. Je výzvou mobilizovať celú spoločnosť k zmysluplnej aktivite a prehodnoteniu priorít s pokojným a racionálnym prístupom, bez vytvárania strachu a polarizácie v spoločnosti.

Jednou z hlavných výziev súčasnosti je vyvážiť snahu minimalizovať ekologickú stopu dopravy so zabezpečením slobody pohybu pre všetkých občanov a zároveň zabrániť tomu, aby sa individuálna motorizovaná doprava stala luxusom dostupným iba pre hornú vrstvu spoločnosti.

Na hnutia a životné postavenie, ako je "preperstvo" a "off-grid survival", možno pozerať rôznymi spôsobmi. Niektorí ich môžu vnímať ako paranoidné, no zároveň je možné nájsť v ich znalostiach adaptívne nástroje, ktoré možno využiť v bežnom živote, najmä pri rozumnej príprave na možné krízové situácie.