Dlho som mal obavy, že moje videnie situácie okolo klimatickej zmeny by mohlo byť chápané ako zbytočne alarmistické, obzvlášť keď som vo februári 2021 písal o nutnosti pripustenia možnosti, že môžeme čeliť vážnemu ozbrojenému konfliktu a zásadnému výpadku energetických zdrojov. Teraz, keď už veľmi dlho trvá vojna v európskej krajine a na Európu sa valí masívna energetická kríza a inflácia, som došiel k záveru, že čas dozrel. Už nemožno viac vyčkávať s adaptáciou na nový, komplikovanejší svet, do ktorého vstupujeme a do ktorého za ruku ťaháme naše deti.
Ako architekt, absolvent Fakulty architektúry STU, som následne študoval na Carleton University v kanadskej Ottawe filozofiu architektúry ohľaduplnej k životnému prostrediu. Úspory energií, znižovanie ekologickej stopy stavebníctva, to boli moje nosné pracovné témy, výsledkom čoho som navrhol prvý pasívny bytový dom na Slovensku. K tomuto ekologickému smerovaniu ma neviedlo iba presvedčenie, že to je jediná správna cesta, ale aj viera, že to robím pre lepšiu budúcnosť mojich detí.
V roku 2018 som sa zúčastnil konferencie IEPD v Piešťanoch. Podobných udalostí som sa zúčastnil veľakrát a nielen ako účastník, ale aj ako prednášajúci. Na tejto konferencii ma silne, povedal by som, že až zásadne, zasiahla jedna prednáška alebo presnejšie jedna veta. Klimatológ Jozef Pecho vo svojom príspevku povedal niečo v tomto duchu: "O 15 rokov budú v Bratislave také klimatické podmienky ako sú teraz v Istanbule. A to nie je názor, alebo predpoveď. To je vedecký fakt." Tento moment viedol k môjmu osobnému prehodnoteniu takmer všetkého, čo som doteraz považoval v architektonickej tvorbe za správne.
Rozumiem, že osveta smerujúca k tomu, aby architekti, projektanti, developeri, či individuálni stavebníci navrhovali a stavali s ohľadom na skleníkové plyny, šetrenie energií a znižovanie ekologickej stopy, je absolútne zásadná a extrémne dôležitá z hľadiska nášho vplyvu na ďalší vývoj klimatických zmien. A táto informácia od pána Pecha z konferencie v Piešťanoch mala byť pravdepodobne vnímaná ako naozaj urgentná potreba stavať "ekologickejšie". Bez ohľadu na to, čo všetko si vieme pod týmto predstaviť. A to všetko v záujme záchrany planéty. Znova, bez ohľadu na to, čo všetko si vieme pod týmto predstaviť. Avšak ja, ako architekt, ktorý sa téme znižovania vplyvu budov na životné prostredie venuje od roku 2005 a považuje energetické úspory pri navrhovaní budov za prioritné a úplne samozrejmé, som počul úplne niečo iné.
Ja som počul nasledovné: Ak je potreba trvalo udržateľného rozvoja na stole od konferencie z Ria v roku 1992 a napriek tomu v roku 2033 bude v Bratislave klíma Istanbulu 2018, môže to znamenať len dve veci. Buď ľudská činnosť na vývoj klimatických zmien nemá žiaden vplyv, alebo v otázkach ochrany vlastnej civilizácie zlyhávame ako ľudstvo tak zásadným spôsobom, že vlastne nie sme schopní zmysluplnej nápravy. Keďže prvej možnosti odporuje zdá sa stále narastajúce množstvo faktov a štatistických dát, tak bude logicky pravdou druhá možnosť. Potrebné je stavať budovy s minimálnym dopadom na životné prostredie, budovy z ekologických materiálov a s minimálnou potrebou energie, ale vzhľadom na pomalosť a nedostatočnosť našich činov, nejednotnosť vedcov a globálnych hráčov v otázke nutnosti ochrany klímy, ako aj vzhľadom na zotrvačnosť planetárnych cyklov, pozitívne výsledky možno uvidia vnúčatá vnúčat našich vnúčat. Čo ale s našimi deťmi a našimi vnúčatami? Čo so zmenami klímy už nezvratnými najbližších 20, 50 či 100 rokov?
Ja osobne som došiel k nasledovnému záveru. To, že pri návrhu budovy je nutné prioritne minimalizovať spotrebu energie a výtvarné neviazané ambície autora nesmú víťaziť nad zdravým rozumom a životným prostredím, si myslím už skoro 20 rokov. Svoj názor som si ale v posledných rokoch mierne upravil. "Zelená" architektúra, ak je zameraná takmer výlučne na sledovanie energickej spotreby (či už pri výstavbe, alebo užívaní) a na uhlíkovú neutralitu, obávam sa či už čiastočne nepatrí do kategórie "too little, too late" (príliš málo, príliš neskoro). Musíme začať navrhovať, stavať a rekonštruovať budovy, ulice, komunity a sídla, ktoré budú nielen chrániť planétu pred ľudskou činnosťou v horizonte storočí, ale ktoré hlavne ochránia nás pred klimatickou zmenou už v rokoch nadchádzajúcich.
Verím, že je nás viac, ktorí nielen vidia potrebu stavať "zelené" budovy, ale aj cítia, že nie je v našich možnostiach, schopnostiach a právomociach zachraňovať planétu. Planétu netreba zachraňovať. Existovala miliardy rokov pred nami a bude ďalšie miliardy rokov aj po nás. Naším cieľom by malo byť zachrániť ľudstvo a ešte to aj urobiť v správnom poradí. Najskôr naše deti a až potom budúce generácie. Najskôr rodinu, priateľov, susedov a až potom celý svet.
Tento text bol napísaný začiatkom leta 2023
Miroslav Marko
Comments